Grécko a Holandsko ako európske krajiny nemajú žiadne starosti s technológiami a infraštruktúrou. Krajiny teda môžeme porovnávať podľa 5 Hofstedeho kritérií: odstup od moci, individualizmus verzus kolektivizmus, maskulinita verzus femininita, vyhýbanie sa neistote a zameranie sa na krátkodobé verzus dlhodobé ciele.

Vzdialenosť od napájania
Odstup od moci je kritérium, ktoré hodnotí, či obyvateľstvo akceptuje nerovnomerné rozdelenie moci medzi spoločenskými triedami a pracovníkmi, a teda aj vzťahy na pracovisku.

V Grécku má rozdelenie moci veľký vplyv a rozdelenie do hierarchií akceptujú všetci, takže nerovnosti medzi triedami sú takmer všeobecne akceptované a slúžia na určenie spoločenského postavenia a úcty, ktorú treba preukazovať. V skutočnosti má Grécko najnižšiu mieru kriminality v Európe. Dôležitá je aj úcta k starším ľuďom.

Na druhej strane, v Holandsku je oveľa menší odstup od moci ako v Grécku, čo znamená, že obyvateľstvo je menej náročné a tolerantnejšie v oblasti práce. Prebieha intenzívnejšia komunikácia medzi pracovníkmi a nadriadenými, ktorí chcú byť informovaní o zmenách a úpravách v podniku. Nerovnosť a kontrola sú odsudzované.

Individualizmus vs kolektivizmus
Druhým kritériom, ktoré sledujeme, je individualizmus; znamená to záväzok, ktorý majú pracovníci voči spoločnosti, a to, či sa správajú individuálne alebo lojálne voči spoločnosti.

Grécko je skôr kolektivistická krajina, deti sú od narodenia zvyknuté byť súčasťou skupiny, čo vytvára stabilné vzťahy s veľkou dôverou. Preto sú aj v práci ľudia veľmi otvorení, prístupní a pomáhajú vytvárať prostredie komunikácie a trvalých vzťahov. Nie je teda potrebné tvrdiť, že skupinová práca je lepšia ako individuálna.

V Holandsku je spoločnosť viac zameraná na individualizmus, staráme sa o seba a až potom o ostatných, tímová práca je dobre viditeľná, avšak prichádzame na odmeňovanie za dosiahnuté výsledky, čo tlačí ľudí k rozdeleniu sa a zvyšuje súťaživosť medzi kolegami. Spoločnosť totiž funguje na základe vzájomných výhod a osobná kariéra brzdí lojalitu, ktorá by vyplývala z vytvárania skupín.

Mužskosť vs. ženskosť
Tretím kritériom je mužskosť alebo ženskosť: hovoríme o životných ideáloch, ktoré vedú ľudí k rozhodným rozhodnutiam. Ak v krajine prevládajú muži, znamená to, že obyvateľstvo je viac zamerané na súťaženie, výsledky a úspech. Na druhej strane, ak krajina inklinuje k feminizmu, ľudia budú mať viac ideálov o kvalite života a sociálnej spolupráci, teda o úcte a rešpekte k druhým.

Grécka spoločnosť je v rovnováhe medzi femininitou a maskulinitou, zvyčajne považuje za úspech a starostlivosť o rodinu, pretože v Grécku má rodina veľmi dôležitú úlohu, čo však nevylučuje vytváranie veľkých skupín a nechýba tolerancia k cudzím ľuďom alebo tradíciám.

Holandsko je veľmi ženská krajina, ľudia veľmi rozdeľujú svoj súkromný a pracovný život a sú veľmi opatrní vo vzťahu medzi nimi. V celej krajine vládne veľká solidarita, otvorenosť a rovnosť. Dávame prednosť pokojnej a tichej diskusii. Okrem toho sa najmä v oblasti práce nerozlišuje medzi právami mužov a žien.

Vyhýbanie sa neistote.

Štvrtým analyzovaným kritériom je predchádzanie neistote. Toto kritérium hodnotí spôsob, akým sa krajina alebo spoločnosť rozhoduje v súvislosti s budúcnosťou, s obavami, ktoré môžu vzniknúť v neznámom okamihu.

Gréci sú ľudia, ktorí nemajú radi neočakávané udalosti a radšej sa pripravujú na všetky možné zmeny. Rešpektovanie zákona je nevyhnutné a odchýlky od normy sa neberú na ľahkú váhu. Možno preto má Grécko najnižšiu mieru delikvencie v Európe.

Holandsko sa tiež vyznačuje vysokou mierou vyhýbania sa neistote, vysokou mierou dodržiavania noriem a zákonov. Práca je založená na prísnych zásadách, pravidlá a harmonogramy sú prísne a existuje určitá netolerancia voči myšlienkam, ktoré sa vymykajú ideológii krajiny. Dochvíľnosť, inovácie a bezpečnosť sú oblasti, ktorým sa venuje veľká pozornosť a na ktorých ľudia veľmi lipnú.

Dlhodobá orientácia VS krátkodobá orientácia
Posledným kritériom je dlhodobá alebo krátkodobá orientácia, hovoríme o schopnosti obyvateľstva, ale najmä podnikov prispôsobiť sa zmenám. Dlhodobá orientácia znamená akceptovať sociálne kultúrne otrasy a prijímať zmeny. Na druhej strane, krátkodobá orientácia znamená pripútanosť ku kultúrnym tradíciám, a teda ku koreňom krajiny.

V tomto kritériu sa grécka spoločnosť ukazuje v neutrálnej pozícii, nevadí jej prispôsobovať sa a prijímať nové tradície a spôsoby života, ale grécke obyvateľstvo zároveň zostáva veľmi pripútané k starej kultúre a koreňom krajiny. Preto sa v Grécku mieša antika s modernosťou a v centre rozvinutého mesta, akým sú Atény, sa nachádza množstvo archeologických pamiatok, ako napríklad Aténsky chrám.

Na druhej strane, Holandsko má tolerantnejší zmysel pre adaptáciu ako Grécko, obyvatelia nemajú takmer žiadne problémy so zvládaním kultúrnych otrasov a prispôsobovaním sa zmenám. Okrem toho je tu vysoký sklon k sporeniu a investovaniu.

Záver
To sú v skratke sociálno-kultúrne rozdiely medzi Gréckom a Holandskom, ale táto analýza nepracuje na individuálnom základe, ale berie do úvahy široké trendy populácie s celou jej komplexnosťou.